Tento príbeh je o jednej učiteľke z materskej škôlky. Pani učiteľka pomáha dieťaťu obuť si malé kovbojské topánky. A dieťa ju poprosilo:
- Pani učiteľka, pomôžte!
Tak obaja tlačili, ťahali, stále sa do tých topánok nemohli dostať. A keď sa to konečne podarilo, tak si obaja upotení sadli, chlapček sa pozrie na topánky a hovorí:
- Pani učiteľka, my sme dali topánky obrátene...
Tak sa učiteľka pozrela a naozaj. Zachovala však kľud, topánky s menšou námahou dala dole a znovu ich tlačili tentokrát na správne nohy. Potom sa chlapček na topánky pozrie a hovorí:
- To ale nie sú moje topánky.
Učiteľka sa kusla do jazyka, aby nekričala:
- To si nevedel skôr? - a dávala mu topánky znova dole a chlapček hovorí:
- To nie sú moje topánky, to sú topánky môjho brata a mama mi ich necháva nosiť!
Učiteľka už nevedela, či sa má smiať alebo plakať a znovu pomohla chlapčekovi do topánok. A keď mu po tej úpornej námahe pomáhala do kabátu, tak sa spýtala:
- A kde máš rukavičky?
A chlapček hovorí:
- Ja ich mám napchaté v topánkach!

Vložil tatenem dňa 02-11-2009 Prezretá 451x Komentovaná 0x

Páčila sa ti m@ilovina? Ohodnoť ju, okomentuj alebo pošli priateľovi na mail.